Akým spôsobom s deťmi hovoriť o koronavíruse?

Akým spôsobom s deťmi hovoriť o koronavíruse?

Michaela Križanová 6. 4. 2020 Zdieľať

Zmena každodenného režimu vyplývajúca z aktuálnych opatrení a celoplošného zatvorenia materských a základných škôl môže byť spojená s neistotou a úzkosťou, ktorú pociťujú aj tí najmenší. Akým spôsobom je vhodné rozprávať sa s deťmi o momentálnej situácii a poskytnúť im potrebnú oporu? 

Buďte vnímaví voči reakciám a zmenám správania

Na zmenu každodenného režimu môžu deti reagovať hnevom, podráždením, strachom z vecí, ktorých sa predtým nebáli alebo správaním, ktoré bolo typické pre predchádzajúce vývinové obdobie (môžu sa napr. začať hrať hry, ktoré sa hrávali, keď boli menšie). Schopnosť dieťaťa vyjadriť svoje pocity závisí od jeho veku a vývinovej úrovne. Ročné dieťa vám nepovie „mami/tati, som zmätený/zmätená“. To ale neznamená, že tieto pocity neprežíva. Hnev, strach, zmätok alebo úzkosť sa môže prejaviť aj somatickou reakciou s fyzickými symptómami (napr. bolesťou hlavy, brucha). Časté sú tiež problémy so sústredením, únava, strata energie alebo tendencia k izolácii. Niektoré deti môžu prehrávať momenty z udalostí, ktoré zažili. Iné môžu kresliť obrázky, na ktorých zachytávajú to, čo počuli o infekcii. Takéto správanie je normálne, najmä ak sa vyskytli významné zmeny v každodennom živote a v dennom režime dieťaťa. 

SIPE – Slovenský inštitút pre psychotraumatológiu a EMDR  v spolupráci s Alma centrom preložili materiály vydané Európskou asociáciou pre EMDR v súvislosti s výskytom vírusu Covid-19, v ktorých sa uvádza:

Mimoriadne situácie, keď nás zasiahne nejaká vážna stresujúca udalosť, majú veľký emočný dopad na jednotlivca aj na spoločnosť. Obete traumatickej udalosti strácajú svoju mentálnu a emočnú rovnováhu. Sú v nepretržitej pohotovosti, ktorá naruší pocit bezpečia. Deti a dospelí sú však dobre vyzbrojení pre ťažké situácie, ak dostanú vhodnú podporu. 

Pracujte na udržiavaní vlastnej psychickej kondície 

Vo vypätých situáciách a nebezpečných chvíľach sa deti spoliehajú na svojich najbližších (rodičov, alebo iné osoby, ktorým sú zverené do starostlivosti). Je preto dôležité, aby ste boli schopní mať pod kontrolou svoje vlastné emócie. Neznamená to, že ich máte potláčať alebo popierať. Treba ich prijať, spracovať a následne sa o aktuálnej situácii pokojným a otvoreným spôsobom rozprávať s deťmi. Nájdite si psychologickú oporu a pomoc, ktorá vám pomôže vyrovnať sa so svojimi bežnými reakciami na stres. Tipy, ako zvládať momentálnu situáciu s chladnou hlavou, nájdete aj tu.

Poskytnite deťom dostatok priestoru na vyjadrenie emócií 

Nepopierajte, ako sa cítite. Nepohoda vzniká vtedy, keď potláčate svoje emócie. Ak ich vyjadríte, pôjdete tak deťom príkladom – naučia sa, že vám môžu dôverovať a povedať vám o svojich emočných stavoch. Dôležité je však tieto emócie vyjadriť tak, aby dieťa nebolo vystavené nadmernému stresu zo strany dospelých – jasne, citlivo a s ohľadom na vek a osobnosť dieťaťa. Nehovorte vety ako: „Viem, ako sa cítiš.“ „Mohlo by to byť aj horšie.“ „Nemysli na to.“ „Budeš vďaka tomu silnejší.“ Môžu byť prekážkou pri vyjadrovaní emócií a bolestivých pocitov, ktoré dieťa prežíva v súvislosti s aktuálnou udalosťou. Naopak, vysvetlite mu, že mať strach a obavy je normálne. Pýtajte sa, čo dieťa o danej situácii vie a ako sa cíti.

Vyhnite sa informačnej presýtenosti 

Používajte jednoduchý, veku primeraný jazyk. Vyhnite sa rozoberaniu traumatizujúcich podrobností a poskytnite deťom dostatok priestoru na otázky. V prípade, že na ne neviete odpovedať hneď, reagujte nasledovne: „Neviem, ale skúsim si k tomu pohľadať nejaké informácie a potom ti poviem, dobre?“ Zabezpečte, aby deti neboli vystavené informáciám, ktoré by v nich mohli vyvolať stres alebo pocit úzkosti. Zamerajte sa na detaily, ktoré v deťoch upevnia pocit istoty a bezpečia. Preštudujte si overené zdroje – užitočné informácie a najčastejšie otázky a odpovede týkajúce sa témy „Covid-19 a deti“ nájdete napríklad v novinách Národného ústavu detských chorôb.

Poskytnite dieťaťu pocit istoty 

Deti sú dobrí pozorovatelia. Okrem toho, čo hovoríte, vnímajú i vašu neverbálnu komunikáciu a celkové psychické rozpoloženie. Ak sa vás budú pýtať na aktuálnu situáciu, povedzte im pravdu a ostaňte pri faktoch. Nepredstierajte, že sa nič nedeje, nebagatelizujte aktuálne dianie. Uistite ich však, že sú v bezpečí (tak, ako aj iní dôležití ľudia v ich živote). Deti potrebujú vedieť, že existujú dôveryhodní ľudia (lekári, zdravotníci, vedci a dobrovoľníci), ktorí každý deň pracujú na tom, aby všetko dopadlo čo najpriaznivejšie. Vysvetlite im, prečo je dôležité dodržiavať nariadené opatrenia. Neplánujte príliš veľa prekvapení ani aktivít. Dodržiavajte rutinu i bežné úkony a rituály, na ktoré sú deti zvyknuté.

Deti v tomto období môžu pociťovať potrebu väčšej pozornosti zo strany rodičov alebo opatrovateľov. Doprajte im ju. Vnímajte vzniknutú krízovú situáciu ako príležitosť venovať sa spoločným činnostiam, na ktoré za bežných okolností nemáte toľko času.

Zdroj: EMDR Europe

Pozn.: autorka vyštudovala psychológiu. 

Michaela Križanová

Michaela Križanová

Som kreatívna duša s hlavou v oblakoch. Zaľúbená do umenia. Slobody. A prírody. Čarovných tajchov, krásnych scenérií, majestátnych hôr a ticha, prerušovaného občasným hvizdom vetra.